Tancuj s pokorou /1/
Leto sa chýlilo ku koncu, horúčavy boli neznesiteľné. Pred neúprosným slnkom nebolo cez deň úniku. Opekanie a vylihovanie Hannah pri vode nemala rada. Jej starý dom z nabíjanice jej cez deň poskytol aký- taký únik z toho pekla.
Učupený, malebný domček v zajatí vysokých stromov jej pripadal ako sen, ktorý si splnila.
Nikdy nezabudne na ten okamih, keď ho zahliadla. Láska na prvý pohľad. Aj napriek žalostnému stavu, rozbitým oknám, opadanej omietke vedela, že je to on. Presne ten dom, po ktorom tak túžila.
Oslovil ju, volal a vábil do svojich útrob. Neodradilo ju nič. Vedela, že ju čaká veľa práce, kým mu dá dávno stratené čaro. Dýchal milosťou, s dušou a príbehom predkov.
Keď prvý krát vošla do predizby, ovanul ju ťažký zatuchnutý vzduch. Krídla vchodových dverí na pántoch , ktoré držali len akýmsi zázrakom. Zaškrípali, drúc sa o rozbitú kamennú dlažbu, ktorá bola iste z dielne starého umelca. Betónové kocky vytvárali zaujímavý kráľovský vzor. Prvé, čo videla, boli ľalie, symbol francúzskych kráľov. Dokonca aj farba, tmavá kráľovská modrá dotvárala ten dojem.
V izbách bol rozhádzaný, dolámaný nábytok. Roztrhané, špinavé záclony povievali v jemnom vánku. Steny zaprášené, obité, len kde tu videla vzory valčekov, ktoré už dávno neboli v móde.
Sadla si na špinavý dlážku, privrela oči. Vynárali sa jej obrazy dávno mŕtvych tvárí, ktorí boli kedysi obyvateľmi domu.
To bol ten moment, keď vedela, že je doma.
Dom sa jej prihováral.
Jej rozhodnutie umocnil pohľad na dvor. Okolo domu majestátne stáli vysoké brezy. Tichý šepot ich listov, ktoré slnko striebrilo svojimi lúčmi. Ďalej , keď prechádzala dvorom videla mohutné duby, zakrpatený javor. Jeho stred koruny neodolal silnému vetru, suchý pahýľ sa z posledných síl držal v strede stromu, no jeho zlomený vrchol sa opieral o suchú, listami pokrytú zem.
Na konci záhrady je dych vyrazil potok. Jeho úzke koryto pokrývali lúčne kvety všetkých farieb. Cez skaly v potoku pretekala voda čistá a priezračná.
A ten zvuk?
Nádherné šumenie vody, okolo skál sa voda penila a ďalej tiekla svojim šantivým tempom.
Hannah bola očarená. Našla svoj dom snov, svoj pokoj, ktorý tak veľmi potrebovala.
Veď si vo svojom živote už dosť užila zlého. Verila, že konečne....
Od narodenie trpela. Z rozprávania svojej mamy vedela, ako sa s ňou osud zahral hneď v prvých sekundách prvého nádychu. Lebo ani ten prvý nádych nebol samozrejmosťou.
Prišiel až po tom, ako sa lekárom podarilo ju oživiť.
Jej krehké drobné telíčko bolo takmer modré.Prvé dni za ňu dýchali prístroje, je život visel na tenkom vlásku.
Diagnóza bola desivá. Trpela vrodenou vývojovou chybou srdca.
Pokračovanie príbehu čoskoro.....