Venované láske.5 ďalší list do neba.
Píšem Ti láska list do NEBA.
Neviem, či posledný. Lebo stále Ti mám čo napísať.
Môj život sa zmenil od kedy si odišiel.
Zmenilo sa úplne všetko. Musela som sa z prežívania naučiť žiť.
Deň po dni.
A išlo to veľmi pomaly.
Boli chvíle, keď som myslela, že to nezvládnem.
Boli chvíle, keď som možno ani nežila.
Boli chvíle, keď som myslela , že už nevstanem.
Boli chvíle, keď som cítila, ako aj moja duša plače.
Boli chvíle všelijaké.
A život plynul svojom tempom, všetko okolo sa menilo, len ja som zostala stáť v spomienkach na život s Tebou.
No zvládla som svoj boj. Znovu som vstala. Moja duša už neplače, lebo vie, že nič ťa nevráti. Lebo z Neba niet cesty späť
Žiť s Tebou bolo krásne. Vymodlila a vyprosila som si Ťa .
A prišiel si ty.
Vlastne neprišiel. Ty si v mojom živote bol. Už dávno pred tým. Len ja som Ťa nevidela. Bol si ten, ktorý ma vedel počúvať, ten , ktorý veril svojim snom.
Naučil si ma veriť. Na zázraky, na lásku, na život.
Veľa si ma naučil. A potom si odišiel.....
A ja som sa musela naučiť žiť bez Teba. Bolo to veľmi ťažké.
Prešli mesiace , roky.....a ja žijem. Naučila som sa..........pomaly......žiť nový život. Lebo viem, že tak by si to chcel.
Žijem, znova dýcham. Znova som. Znova kráčam životom dopredu. S novými cieľmi, s novými snami.
Viem, že si na mňa hrdý. A všetko je tak, ako má byť.
V mojej mysli, spomienkach si na VEKY.