Venované láske 6 (ďalší list do Neba)
Obraciam oči k oblohe, k miestu, kde si myslím že si.
K miestu, kde si myslím , že je NEBO. Často rozmýšľam, ako sa tam asi máš.
Rozmýšľam nad tým, či je to miesto plné lásky. Tak, ako sa hovorí.
Veľmi si želám, aby si bol na krásnom mieste.
Lebo tvoja duša si zaslúži byť na tom najkrajšom mieste.
Už som zmierená s Tvojim odchodom.
Neplačem často.
Len občas.
A vždy ma to prekvapí nepripravenú. Sú to také chvíle, keď mi ťa niečo veľmi pripomenie. Alebo v srdci pocítim takú náhlu samotu a desivé prázdno.
Vidíš, láska, aj teraz mi tečú slzy po tvári.
Moje myšlienky zaleteli niekde, kde už to veľmi bolí.
A ja už nechcem, aby to bolelo. Lebo moja bolesť zraňuje tých, ktorý sú mojimi najdrahšími.
Tvoje miesto v mojom srdci má čestné miesto. Je uzamknuté. Len moje pre Teba.
Lebo vďaka Tebe viem , čo je ozajstná láska bez podmienok. Taká, aká sa nedá len tak zažiť. Takú lásku treba precítiť.
Oči sa mi zahmlili slzami a nevidím na písmenká. Ani nevieš, ako mi práve teraz chýba tvoje bytie pri mne.
Objatie, krásne teple, hrejivé, plné lásky. A vieš prečo bolo také.
Lebo bolo dávané tou najčistejšou láskou.
Láskou, ktorá vie dávať a prijímať v jednom. Lebo keď dávaš tak čistú lásku,prijatím je ten pocit tepla darovaného.
Bez podmienok.
Pocit radosti, keď je krásne mať a nevlastniť. Mať a neobmedzovať majetníctvom .
Jednoducho mať, veriť, dôverovať.
Je to najdokonalejší cit. Zaplavuje srdce, dušu, celé telo. Zahalí myseľ a všetko je dokonalo krásne.
Vďaka Tebe sa v mojom živote zmenilo všetko. Takým krásne nenúteným spôsobom sa ma učil žiť.
Znova.
Učil si moje zranené srdce milovať.
Dal si mi krásny dar. Prijal si ma takú, aká som.
Nikdy som nemusela pri Tebe byť niekým , kto nie som. Vždy som to mohla byť ja.
Zmes bláznivého dievčatka a zrelej ženy.
Miloval si to dievčatko, ktoré doslova skákalo do kaluží.
Doslova tancovalo v daždi
Doslova vystrájalo a smialo sa bezstarostne detským smiechom.
Veľmi mi chýba to šantenie, aj Tvoj smiech . Vravieval si mi, že mám detskú dušu, hlboko ukrytú vo svojom vnútri.
A mohla na povrch len pri Tebe.
Lebo to dievčatko vo mne vedelo, že ty nikdy nezraníš a nezradíš. Dôverovalo Ti bezhranične.
Tak ako nikdy nikomu.
Vieš, chýba mi to dievčatko. Už dávno som necítila ten pocit pojašenca.
Bláznivo smejúc sa na lotrovinách, ktoré sme si vymýšľali.
Bol to krásny život.
Veľmi túžim zažiť to znova.
V mojom živote sa nič zásadné nezmenilo. Žiadna láska do môjho života nevstúpila.
Chcela.....ale bola príliš sebecká na to, aby sa láskou dala nazvať.
A my dvaja, anjel môj v Nebi o láske vieme svoje. Však????
Láska sa rodí pomaličky. Postupne. Z priateľstva, poznávania srdca aj duše.
Lebo len tak má láska zmysel.
Keď nie je povrchná. Keď dozrie a je nesebecky nádherná.
Vonku za oknami sa zotmelo. Z môjho prehrávača hra moja obľúbená kapela.
Ale asi som príliš rozcítená, možno som si vybrala príliš baladický album.
Lebo tie slzy mi akosi zas zahmlili pohľad.
Nechcela som plakať. Lebo viem, že pohľad na moje slzy ťa bolí.
Viem, že teraz si tu, pri mne. Celkom blízko. Pokúšam sa zatvoriť oči a predstaviť si Tvoju tvár.
Ale už ju nevidím. Za tie tri roky, čo tu nie si,sa tvár kdesi stratila. Je len hmlistá, objaví sa na chvíľu a zmizne.
Ale presne viem, aké bolo cítiť Tvoje ramena, Tvoje ruky. Viem presne aké nádherné bolo privinúť sa na Tvoju hruď. Viem, ako som to milovala.
Viem presne akú farbu mal Tvoj hlas.
A presne viem, čo by si mi povedal, keď sa ťa niečo pýtam.
Lebo ešte stále sa Ti prihováram.
Často.
Niekedy aj čakám, že odpovieš a až po chvíli si uvedomím, že tu nie si.
Sú to také zvláštne chvíle ako deja vu.
A nech sa v mojom živote udeje čokoľvek, naša láska bola
NAJKRAJŠIA
BEZ PODMIENOK
DOKONALÁ
a bola
NA VEKY.