Nostalgia.
Keď obloha plače, je to ako slza v oku z nostalgie.
Zo spomienok všetkých chvíľ ten zvláštny smútok sa derie.
Privrieš oči a snívaš sen o šťastí,
kráčajúc cez polia, lúky bez starostí.
Oslobodenie hľadáš v modlitbe do neba,
ale anjeli teraz spievajú bez teba.
Obloha je tmavá, len plače svoj smútok,
slová sú zbytočné, márny je každý skutok.
Zvuk tvojej duše tak veľmi túži,
no srdce v smútku sa súži.
Myšlienky v hlave Ťa zrádzajú dokola,
pozrieš sa von oknom, to plače obloha.
Chceš nájsť svoj pokoj vzácny,
svet je však zlý a nebojácny.
Neverí slovám, netúži po pokoji duše.
Nesvieti slnko, len obloha dnes plače.