Stratené ..
Ty, ktorý kráčaš po tejto Zemi
Víchrom a búrkami otupený.
Túžiš vidieť svetielko nádeje,
no nik Ťa nechápe.
Vieš, že zle je.
Hrdzavým kľúčom
snažíž sa otvoriť
na tisíc zámkov zavreté dvere.
V duši máš prázdno.
Srdce zúfalstvom reve.
A ty nie a nie otvoriť tie dvere.
Pýtaš sa sám seba,
,, Čo sa to deje?,,
Na opustenej koľají
stojíš sám a ticho.
Posledný vlak dávno odišiel.
V prachu stratených dní
kráčaš bez snov a slov každým opustený.
A len dúfaš v nádej nových dní.