Skutočná tvár. V.pokračovanie
Krajina sa pomaly ponárala do večerného ticha. Stela sedela na lavičke na kraji neveľkého lesoparku. Vychutnávala si pohľad na zelené vrcholky kopcov, ktoré ho obopínali. Vdychovala zemitú vlhkú vôňu, prúdiacu v ľahkom vánku. Sem tam privrela oči, započúvala sa do zvukov prírody. Štebot utíchal, jemné šumenie listov na stromoch pôsobilo pokojom. Posledné lúče zapadajúceho slnka zalialo tú nádheru ešte čímsi, čo bolo čarovné. Niečo magické, končiace v nostalgií strateného okamihu. Obloha tmavla nočným tichom, hviezdy nesmelo blikali, jedna po druhej. Všetko sa ponáralo do noci.
Sedela, rozmýšľala, spomínala. Kládla si otázku - " Chcem pokračovať v šialenej pomste?"Už necítila uspokojenie, ako to bolo prvé dni a týždne. Nemala chuť vábiť a zabíjať. Stratilo to zmysel.
Niečo v nej sa zmenilo. Zatiaľ sama nevedela prečo. Kdekoľvek bola, vynáral sa jej pohľad tmavých očí. Ten, ktorý na ňu hľadel s obdivom, nesmelo. Cítila ho. Neustále. bol iný, ako všetky ostatné.
Blúdila vo svojej mysli, hľadala odpovede. Pohľad, jeho plachosť, iná pozornosť.
Nebol chlípny, nemal v sebe túžby dostať sa jej do nohavičiek. Toto bolo úplne iné. Tichý pozorovateľ, príliš veľa náhodných stretnutí. Ale nič viac. Najprv sa snažila nevidieť, nevšímať si. Náhodných stretnutí bola čoraz viac. Na obede, na káve či chodbách jej pracoviska. Zaliezol jej pod kožu, do myšlienok, hľadal svoje miesto ešte hlbšie.
No to si Stela nechcela pripustiť. Idiotov bolo v jej živote veľa. Dosť na to, aby bola opatrná a nie naivka, ktorá zas naletí.
Jej sľub, že už nikto jej neublíži držal jej city chladné, aj keď už odhodlanie nebolo také silné.
Poobzerala sa navôkol. Les sa ponoril do noci. Videla len tmavé siluety lesa, kopce sa stratili v tme.
Chladný vzduch ju prebral do prítomnosti. Pokývala hlavou nad myšlienkovými pochodmi svojej mysle.
Je sobota večer, uvedomila si.
Čas na....... ďalší lov. Len to ju zachráni a odpúta od tých tmavých očí, ktoré ju prenasledujú.
Lebo nikomu nedovolí, aby jej ublížil. Je to jediná cesta.
Nenávidieť, zabíjať, mstiť sa. Strach z ublíženia bol väčší, ako potreba lásky. Na tú chcela zanevrieť. Raz a navždy.
Jej zvrátená labilná hlava spriadal novú pomstu.
Bar bol dnes plný. Nebolo ťažké vyhliadnuť obeť. Len čo vošla vo svojich ultra krátkych šatách s hlbokým výstrihom, všetky sexu chtivé hladné pohľady boli na nej.
Len si vybrať. Koho život vyhasne. Na maličkú chvíľu zapochybovala, či to tak naozaj chce.
Stačilo vidieť tých idiotov a vedela, že zas bude o jedného menej.Cítila vôňu krvi, počula ich kvílenie a prosby o život.
A pondelok ráno znova palcové titulky novin písali v novej vražde.
No Stela už necítila to naplnenie ako prvé dni.