Vymyslený príbeh IV.
Jej pohľad akoby šľahal blesky. Stáli v predsieni, ona si s odporom utierala opakom ruky ústa. Čakala, čo sa bude diať. Tyran, ešte stále prekvapený z nečakanej facky jej pozeral neveriacky do tvárte. To čo videl, bola čistá nenávisť. Jej oči sa zabodávali do jeho tváre s odporom, zhnusene. Nenávidela ho. A už sa ho vôbec nebála. Nebola tou ustráchanou ženou, ktorá pokorne čakala a plnila jeho zvrátené chute. Hľadiac mu do tváre, v podvedomom geste mierne zaklonila hlavu, a s odporom sa uškrnula. Nenávidela nielen jeho, ale celý svet mužov, ich vyvyšovanie, hry a ich odporné vábenie. Sladké reči, ktoré dokázali vychrstnúť bez najmenšieho zaváhania.
Kypela v nej nielen nenávisť. Cítila, ako ju zalieva teplo, ako v jej vnútri narastá nekontrolovateľný hnev. Bol ako láva, ktorá mala každú chvíľu explodovať nečanou silou.
Prekvapene zostal stáť, nechápajúc tú zmenu. Veď pred pár mesiacmi to bola ustráchaná žena. Bez vlastnej vôle, názoru.
Tyran bez slov prešiel chodbou do veľkej priestrannej izby. Ešte stále nechápajúc sa spustil na sedačku, neschopný slova. Uvedomil si, že stratil všetky svoje tromfy.
Prišiel ju znova vystrašiť, potrápiť. Chcel si vychutnať jej strach a poníženie. Jej pohľad plný strachu, kňučanie, prosenie, ho dokázali dokonale uspokojiť. Jeho zvrátenosť nepotrebovala viac. Jeho mužské ego, jeho sexuálne chute boli uspokojené len jej psychickým týraním. Vždy presne vedel, o čo mu ide. On chcel byť tým dominantným samcom.
No ona to celé pokazila. Zrazu, nemala strach, nebála sa ho. Dokonca na neho zaútočila. Počiatočný šok sa v ňom menil. V jeho chorej hlave sa rodil nový plán.
Nenápadne sa poobzeral. Hľadal kuchyňu. Lebo práve tam bolo to, čo on teraz potreboval a jej naháňalo strach. Nedbalo, čo najmenej nápadne, aby neprezradil svoj úskok, vstal a ležérnym krokom sa prechádzal po izbe. Pozrel von oknom a očkom pritom sledoval Stelu.
Najprv bola ostražitá. Vnímala každý jeho krok. Najprv bez strachu. No pochopila, že sa na niečo chystá. Lenže sa nič nedialo. Tyran presne vedel, ako ju oklamať. Nech bola akokoľvek silná, alebo sebavedomá.. Dokázal rozložiť a rozleptať jej psychiku, a urobiť z nej svoju submisívnu hračku. Aspoň si to myslel.
Prechádzal sa ďalej po izbe, znova prišiel oknu, odrátaval si kde je to miesto, odkiaľ má najbližšie do kuchyne, kde ho vábil set nožov. Od malého až po najdlhší, ktorého čepeľ bola takmer dvadsať centimetrov.
Stela sa len na chvíľočku, úplne maličkú stratila ostražitosť. možno to spôsobila únava, možno jej stav, či hlad. Prestala dávať pozor a vycvičené oko tyrana to zbadalo hneď. Stačilo pár dlhých krokov a bol v kuchyni. V chvate zobral nôž, ten najväčší.
Stela vidiac čo sa deje zostala ako prikovaná k dlážke. Tyran sa blížil k nej, zákerne sa usmieval, prikyvoval hlavou, sám pred sebou chváliac svoj ťah. Konečne sa odlepila od dlážky a cúvala pred ním k vzdialenému kútu izby, kde stálo veľké starodávne čalúnené kreslo.
Snažila sa niečo vymyslieť. Znova ho podcenila. Tyran bol k nej stále bližšie. Pozbierala svoju poslednú odvahu, prekonávajúc strach. Prestala ustupovať. Postála, čo ho prekvapilo. Lebo s tým nerátal. Stála a čakala, kým bude úplne pri nej. A stále mu pozerala do očí. Možno v nich bol strach, no bola tam aj nenávisť. Ruka s nožom zostala visieť pri jeho tele. Zrazu nebol schopný ničoho. Chytila mu ruku, chcela nôž zobrať.
To ho znova prebudilo, vytrhol svoju ruku a v návale hnevu z toho, že ho odhalila a odzbrojila ju chytil za plecia, otočil a priložil ostrú čepeľ na jej hrdlo. Podvedome, keď si uvedomila, že chráni nielen svoj život, ale aj život nenarodeného dieťaťa, ho lakťom z celej silu udrela do nechránenej tváre. Tyran ešte prekvapený náhlim výpadom Steli nečakal na ďalší útok. Ona mu dupla na nohu. Bolestivo zakňučal a ruka s nožom mu ovisla. Stela chcela nôž zobrať, no v poslednej chvíli tyran odtiahol ruku. Chvíľu bojovali, hoci mala Stela strach vo svojom stave. Vykrútila mu ruku, v snahe sa brániť, no dlhá ostrá čepeľ ani nevedela ako, zabodla sa mu do stehna. Zavil ako zaklaté prasa, pustil nôž , ktorý mu trčal z nohy a okolo rany sa mu do nohavíc vpíjala jeho krv. Pri pohľade na ňu sa mu zahmlilo pred očami a zrazu ho pohltila čierna tma.
Od chvíle, keď odišla záchranka, ktorá tyrana odviezla do nemocnice uplynulo už niekoľko hodín. Stela ešte dlho po jeho odchode odpovedala na .nekonečné dokola sa opakujúce otázky policajtov, ktorý prišli v hneď po záchranke.
Konečne bola sama. S prísľubom, že tyran sa k nej už nepriblíži sa snažila upokojiť. Hádam bude zákaz priblíženia stačiť na to, aby našla konečne tak vytúžený pokoj.
S láskou Vaša Reni