Vymyslený príbeh III: (Podobnosť čisto náhodná)
Zachvátila ju panika. Strach a úzkosť zvierali jej útroby. Stela nevedela kam sa podieť, čo robiť.
Znova utiecť? Alebo zostať?
Dokola opakujúce sa otázky jej blúdili hlavou. Stretla tyrana len náhodou? Alebo len prechádza okolo. Zdesene pochodovala po byte. Z izby do izby. Šťastie ktoré pociťovala pred pár hodinami sa stratilo, Zrazu nevedela či je tu ešte v bezpečí. Pohľad tyrana, keď sa z vrtla odchádzajúc čo najrýchlejšie preč ju stále prenasledoval. Nevedela sa zbaviť toho obrazu. Darmo sa o to snažila. Jeho pohľad plný hrozby a násilia...
Sadla si do kresla pri veľkom francúzkom okne. Do toho kresla, v ktorom bola pred pár hodinami taká šťastná. Hľadela na prírodu, s rukou na rastúcom brušku . Po lícach jej stekali slzy, Ani si ich neuvedomila až do chvíle, keď pocítila ich slanú chuť pri kútikoch úst.
V mysli sa jej znova vynárali desivé spomienky. Na potupu, poníženie, ktoré pri ňom cítila. Na strach, keď sa jeho tvár v sekunde zmenila z milého a prívetivého, na tyrana. Spomenula na studenú čepeľ noža na svojej pokožke. Staré spomienky sa vynárali jedna za druhou na povrch. Boli to spomienky, o ktorých si myslela, že sú pochované hlboko v jej mysli a už nikdy nepocíti strach, ktorý prežívala.
Stelin život bol v krátkej chvíli opäť v troskách.
Neďaleko za oknami sa ozval praskot starého stromu, ktorý neodolal silnému vetru. Padajúc na zem lámal a ničil všetko, čo mu stálo v ceste. Zdvihol sa silný vietor, lomcoval konáre stromov. Zo zeme sa dvíhali a krútili vzduchom suché listy stromov, ktoré potom vietor prudkým nárazom odfúkol kamsi preč.
Steline ponuré myšlienky akoby boli odrazom toho, čo sa dialo za oknami. Sklonila hlavu, hľadela na svoje ruky akoby spojené v modlitbe, žmoliac jedna druhú. .Teplé slzy jej stekali tvárou. Nevnímajúc realitu sa hojdala v kresle.
Z hlbokého zamyslenia ju vytrhol zvuk,. ktorý najprv nevedela zaradiť. Ozval sa niekde od vchodových dverí.
Pomaly vstala. Prešla izbou na chodbu až k úzkej predsieni. Ktosi bezhlavo búchal na vchodové dvere. Zostala zaskočená. Od kedy tu bývala, nikto u nej nebol, nemala tušenie, kto by mohol byť za dverami.
Bezmyšlienkovite pristúpila k dverám, aby ich otvorila, Keď potom Stela spätne rozmýšľala nad všetkým, čo sa v krátkej chvíli stalo, nevedela si vysvetliť svoju neopatrnosť.
"Tak tu si sa mi schovala, ty mrcha"- bolo prvé, čo počula za otvárajúcimi dverami. Bolo neskoro na akúkoľvek reakciu. Snažila sa rýchlo zatvoriť dvere, no tyran rátal s takým úskokom. Šikovne strčil nohu medzi dvere, takže sa Stele nepodarilo ich zatvoriť. Rozrazil ich takou prudkosťou, že sa jej ledva podarili odskočiť. Úzka chodba jej bránila odrazil prvý útok tyrana. Schmatol ju za vlasy, pritiahol celkom blízko k svojej tvári a hlasným zamľaskaním sa jej prisal na pery. Stela sa s odporom snažila odvrátiť tvar, vyslobodiť sa z jeho oceľového zovretia. Jej strach a hnus ju na chvíľu ochromil. Tyran sa jej zahryzol do spodnej pery a ona pocítili kovovú pachuť vlastnej krvi.
Možno práve to ju vrátilo do reality zo šoku, ktorý prežívala. Hornú časť tela mala ako vo zveráku. ruky jej zdvihol nad hlavu, aby jej znemožnil sa brániť. Násilne, majetnícky sa jej postupne od úst posúval dole ku krku a ďalej hľadal miesta na jej dekolte, kde ju bolestivo hrýzol. Na pokožke jej zostávali krvavo červené otlačky jeho zubov.
"Ty štetka, tak ty si sa mi chcela schovať?" - pozrel jej do tváre a znova sa jej zahryzol do pery.
Stela urobila jediné, čo ju napadlo vo chvíli, keď zistila, že jej nohy sú voľne. Tyran ju okamžite pustil zo svojho zovretia, s rukami na svojom rozkroku, lapal bolestivo po dychu. Zasyčal ďalšie nadávky a zviezol sa na zem.
Po chvíli, keď bolesť pomali ustupovala jeho prekvapený pohľad zastal na jej rastúcom tehotenskom bruchu. Okamžite vedel, že to dieťa je jeho. Bolestivý výraz sa mu začal meniť na akýsi úškrn, grotesknú grimasu tyrana.
Vstal zo zeme, teraz už s nehou pristúpil k nej a jemne skloniac hlavu sa jej znova prisal na pery. Stele sa podarilo odvrátiť hlavu, s odporom mu naplula do tváre a s voľnou rukou mu vylepila hlasnú facku. Tá bola tak silná, že sa na chvíľu zapotácal, plecom narazil do steny naproti a na tvári mu svietil stále ten jeho stupídny úškrn.
Pokračovanie nabudúce.........
Vaša Reni