Pochopenie života.
Uponáhľaná doba nás ženie stále vpred.
Ale za čím?
Za krajším domom, lepším oblečením.... Zahaľujeme sa do vidiny luxusu. Čím viac máme o to viac chceme. Je dobré byť zabezpečený, ako sa povie za vodou. No má život zmysel za každú cenu dokazovať iným, že sme lepší? Zabúdame na to najcennejšie. Na seba. Na svoje sebapoznanie, očistu. Zaplavujeme sa negatívnymi myšlienkami okolia. Prečo? Lebo to robia iný? Ohovárame, súdime a zasahuje do života iných bez toho, aby nás o to požiadali. Nerešpektujeme slobodnú vôľu a voľbu nikoho. A keď to urobia nám, hneváme sa. Internet je zaplavený tisíckami príspevkov, blogov a komentárov o sile myšlienky. O potrebe zmeniť v prvom rade seba. Čítame to. Súhlasíme. No koľký z nás sa naozaj snažia aj reálne zmeniť svoje myšlienky, životy. Zabudli sme, že v prvom rade treba zamiesť pred vlastným prahom. Kým ten náš nie je čistý nemôžeme chcieť riešiť prah ostatných. Napadá ma aj ďalšia myšlienka, ktorú som čítala niektorý deň. V minulosti sa snažili mágovia a čarodejníci o nemožné. Zmeniť čokoľvek pomoc kúziel a zaklínadiel na zlato. Ale celé to kúzlenie nie je len metafora? To čokoľvek, špinavé, nekalé nie sú, teda boli naše myšlienky, duše? Nie tie potrebuje zmeniť na zlato. V každom z nás drieme neprebudené spojenie s pravou a jedinou podstatou všetkého. Každý z nás to volá inak. Stvoriteľ, Boh, Vesmír, Vyššia moc. Viem, že je neuveriteľne ťažké zahĺbiť sa do seba. Uvedomiť si, že sme tu pre niečo. Svet potrebuje očistu. Hlavne našich myšlienok, lebo ich sila je ohromujúca. Mení svet, jej vibrácie letia až kdesi k Stvoriteľovi, do nekonečného univerza. Naše myšlienky, skutky tvoria nás svet. Mnohý z Vás budú protirečiť. Ospravedlňovať svoje skutky ťažkým životom, osudom. No náš život je presne taký, aký si tvoríme. Vesmír má pre všetky naše prosby riešenie, no nie hneď, okamžite teraz. Všetko má svoj čas. Všetko musí dozrieť, dorásť. Nevzpierajme sa, nebojujme proti prúdu. Nechajme svoje životy plynúť po pokojných vodách. Tí, ktorý ma poznajú osobne vedia o mojom živote veľa.
Nedávno som stratila milovanú ľudskú bytosť.
Po smrti manžela som hľadala útechu zmiernenie žiaľu. Nie som typ človeka, ktorý vie o sebe hovoriť na počkanie pri každom stretnutí. Nemám potrebu sťažovať sa iným, lebo každý má to svoje. Cesta útechy ma priviedla, teda opäť priviedla späť k duchovnu
Mnoho som pochopila, veľa nového som sa naučila.
Skrze túto bolestivú skúsenosť mi bolo dovolené oveľa viac odhaliť závoj nepochopených "ZÁZRAKOV" medzi Nebom a Zemou. I ja robím chyby. Často padám v beznádeji. Snažím sa nepýtať sa prečo. Jednak mi nik neodpovie a verím, že Vesmír má so mnou svoj plán. Čím viac sa budem vzpierať, bojovať o to ťažší bude môj život. Tak sa snažím plávať s prúdom.
Fúúúú, ale je to veľmi ťažké.
.Láska , pochopenie, porozumenie.......toto mení svet k lepšiemu.
Rozdávajme svetu lásku, úsmev, pochopenie.
Vaša Reni