Bez-mocná./poézia/
Roztopiť sa chcem, ako vločka snehu v lúčoch slnka.
Stratiť sa v nekonečnom prúde potoka čo žblnká.
Zabudnúť na celý svet, kde zázrakov a čarov niet.
Prestať dýchať.....
Zmiznúť v nenávratne, nebyť, nežiť.
Chcem byť hviezda na nebi, ktorá blúdi nočnou oblohou.
Sama plynúť nekonečnou diaľavou.
Chcem prestať vnímať prázdny pocit beznádeje
a pýtať sa lásky kde je.
Moja duša túži lietať prázdnotou ďalekých ciest,
ulicami bez ľudí, ktorý zabudli na svet.
Zadusiť chcem bolesť, ktorá srdce ničí,
nepočúvať hlas, ktorým na mňa kričí.
Stratiť sa chcem zo sveta poloprávd,
kde mi nik nepovie mám Ťa rád.
Zavriem oči a vidím Teba odchádzať,
pohltí ťa tma noci, kričím vráť sa...vráť.
Dozneli kroky v diaľke a ticho zastrelo môj svet,
v ktorom na dnes už šťastia niet.
Chcem byť vločka snehu, ktorá sa topí a umiera,
chcem byť hviezda, ktorá sa stratila z Neba.